Biely dom oddialil zverejnenie dokumentov o atentáte na Kennedyho. Podľa komisie Kongresu išlo o sprisahanie
K neskoršiemu zverejneniu týchto dokumentov podľa Bieleho domu príde preto, že národný archivár potrebuje viac času na kontrolu dokumentov a ich redigovanie.
Biely dom v piatok uviedol, že odkladá zverejnenie dokumentov súvisiacich s atentátom na bývalého amerického prezidenta Johna F. Kennedyho. V sobotu o tom informovala agentúra AFP.
Americký prezident Joe Biden vo vyhlásení uviedol, že úplné zverejnenie zostávajúcich spisov súvisiacich s atentátom na Kennedyho bude “zdržané” do 15. decembra budúceho roka.
K neskoršiemu zverejneniu týchto dokumentov podľa Bieleho domu príde preto, že národný archivár potrebuje viac času na kontrolu dokumentov a ich redigovanie. Tento proces totiž podľa Bieleho domu spomalila pandémia koronavírusu.
Biden okrem toho uviedol, že oddialenie zverejnenia týchto spisov je tiež “nevyhnutné na ochranu pred identifikovateľným poškodením vojenskej obrany, spravodajských operácií… alebo riadenia zahraničných vzťahov”. Táto ochrana je podľa Bidena v súčasnosti dôležitejšia ako “záujem verejnosti na okamžité zverejnenie” týchto dokumentov.
Bývalý americký prezident Donald Trump v roku 2018 pristúpil k zverejneniu niektorých tajných spisov týkajúcich sa atentátu na Kennedyho. Zverejnenie ostatných spisov však vtedy pozdržali z dôvodov národnej bezpečnosti.
Atentát na vtedy 46-ročného Kennedyho bol podľa Bieleho domu “národnou tragédiou”, ktorá dodnes rezonuje v amerických dejinách, ako aj v “mysliach mnohých Američanov, ktorí v tom čase boli na žive”.
K atentátu na Kennedyho prišlo 22. novembra 1963 v americkom Dallase. Kennedy bol vtedy postrelený pri jazde v otvorenej limuzíne.
Vyšetrovanie tohto incidentu viedol vtedajší predseda amerického najvyššieho súdu Earl Warren. Vyšetrovanie trvalo 10 mesiacov a dospelo k záveru, že atentát na prezidenta vykonal Lee Harvey Oswald — bývalý príslušník americkej námornej pechoty, ktorý istú dobu žil v Sovietskom zväze. Oswald mal podľa komisie pri atentáte konať sám.
Komisia, ktorá sa zaoberala vyšetrovaním, však bola neskôr kritizovaná za neúplnosť vyšetrovania. Americký Kongres preto neskôr založil vyšetrovateľský výbor, ktorý opäť preskúmal vraždu Kennedyho, a prišiel k záveru, že atentát bol výsledkom sprisahania.
Náš redakčný postreh k udalosti
Od našich mainstreamových médií, liberálnych (antinárodných) politikov a aktivistov mimovládnych organizácií počúvame apely, že verejný záujem je najvyšší. Voči tomu nič nenamietame. Malo by to tak byť a tento záujem by mal byť prirodzene totožný s národno-štátnym záujmom. Vzor týchto euroatlantických subjektov, USA, však tvrdia v prípade vraždy prezidenta Kennedyho nie iné. Zahraničné vzťahy, spravodajské operácie, vojenská obrana, presadzovanie práva (?) a iné výnimky stoja podľa USA nad verejným záujmom, ktorým je nepochybne objasnenie pozadia a objednávateľov vraždy ikonického prezidenta J.F.Kennedyho.
Z vraždy dvoch mladých ľudí, z toho jedného novinára, sa na Slovensku doslova urobila kuciakománia. Medzinárodné investigatívne centrum, sídliace v USA, zverejňovalo bez ostychu a dokonca s potleskom slniečkárskej scény informácie z vyšetrovacích spisov aj z tzv. kočnerovej knižnice… lebo nadradený verejný záujem.
Čím môže byť zverejnenie informácií o pozadí vraždy prezidenta najsilnejšej krajiny sveta v tom čase tak závažné a pre koho tak nebezpečné, že „vzor demokracie“ toto právo verejnosti potlačí v mene iných záujmov? Ozaj, a čo na to slovenskí slniečkári?
-red3-
